Viac ako 1106 projektov
Poradňa
Dlažby

Dlažby

Ako si vyberieme

V kúpelni i v kuchyni je zvyčajne viacero predmetov, ktoré pôsobia nesúrodo. Jednofarebná a pokojná obkladová plocha pôsobí v oboch prípadoch zjednocujúco. V obývačke by mal nábytok s podlahou bezpodmienečne harmonizovať. Rozmery miestnosti však dlaždice tvaru štvorca vizuálne neovplyvňujú. Ale ich farba, leskol, alebo matný povrch rôzne pôsobia pri dennom a umelom osvetlení. Dlažby v rodinnom dome využívame na úpravu vnútorných alebo vonkajších plôch, ktoré budú vystavené veľkému namáhaniu, vode, chemikáliám alebo účinkom vonkajších klimatických podmienok. Zväčša ich zhotovujeme ako viacvrstvové konštrukcie.

Dlažba spolu so stropom má zabezpečovať:

  • vzduchovú nepriezvučnosť, krokovú nepriezvučnosť
  • tepelnú izoláciu
  • minimálnu odnímateľnosť tepla

Nášľapná vrstva podlahy musí byť pružná, nešmykľavá, bezprašná, s malou tepelnou vodivosťou, ľahko čistiteľná, schopná tlmiť krokový zvuk, odolávať vnikaniu vody do spodných vrstiev podlahy. Roznášacia vrstva leží spravidla pod nášľapnou vrstvou a niekedy tvoria jeden celok, hlavne pri zjednodušených skladbách podláh. Požiadavku na tepelno a zvukovoizolačnú vrstvu uprednostňujeme tam, kde horizontálne konštrukcie oddeľujú od seba dva priestory s rozdielnymi teplotami alebo pri podlahách realizovaných priamo na teréne. Tepelnoizolačnú vrstvu kladieme priamo na roznášaciu vrstvu. V určitých prípadoch môže tepelnoizolačná vrstva plniť úlohu roznášacej vrstvy (z perlitu, termobetónu). Zvukovoizolačnú vrstvu umiestňujeme pod roznášaciu vrstvu, ktorá tlmí krokový zvuk a súčasne aj zvuk šírený vzduchom. Vodotesnú vrstvu podlahy ukladáme priamo na terén, alebo v suterénnych miestnostiach. Vo vnútorných priestoroch vodotesnú vrstvu kladieme vo WC, kúpeľni, práčovni a inej technickej miestnosti.

Dlažba

V priestoroch WC, kúpelne a niekedy aj kuchyne je často používanou podlahou keramická dlažba (napr. Rako, Kerko, Hob). Lepíme ju na rovný povrch do lepidla na dlažbu (napr. Baumit). Nenasiakavú (vysokohutnú) dlažbu lepíme do špeciálnych lepidiel. Cena za materiál dlaždíc sa pohybuje od 300 - 800 Sk/m2 za domáce a české dlaždice, okolo 1300 Sk/m2 za talianske alebo španielske dlaždice a za leštené gresy 1 500 Sk/m2.
Povrch terás, chodníkov a iných vonkajších priestorov môžeme dláždiť okrem keramických mrazuvzdorných dlaždíc aj dlaždicami z lomového kameňa, kamennými alebo betónovými dlaždicami. Dlaždice betónové a z lomového kameňa kladieme do pieskového (štrkopieskového, slúži ako drenáž), prípadne do cementovopieskového lôžka. Špeciálna dlažba je z drevených klátikov (buk, dub). Vytvárame ju na dobre upravený betónový podklad. Klátiky namočené do asfaltu ukladáme do asfaltovej 10 až 15 mm hrubej vrstvy betónového alebo hrubého pieskového lôžka. Pred realizáciou plochy podlahy nad 5 - 6 m2 nesmieme zabudnúť na dilatáciu podlahy. Pomáhame si pritom lištami alebo trvalo pružným farebným tmelom. V technických miestnostiach, skladoch či garážach sú najčastejšie používané liate podlahy. Sú jednoducho realizovateľné, jednoduché na údržbu a cenovo lacné (terazzo, liaty betón, sadrové podlahy). Bezprašnosť a čistotu zabezpečíme najčastejšie podlahovinami na báze PVC. Vysokú oderuchopnosť a mrazuvzdornosť majú dlažby a obklady z kameniny. Kladieme ich do exteriéru a do kuchýň.

Na vrch stránky na vrch stránky

Technické parametre

Tvrdosť dlažby
Povrch dlažieb môže mat rôznu tvrdosť, ktorá je definovaná namáhaním na dlažbu podľa skupín:

  1. skupina - patria dlažby a obkladačky s veľmi nízkym namáhaním. Nesmú byť vystavené poškriabaniu. Môžu byť napríklad v spálni.
  2. skupina - sú sem zaradené tie, ktoré vydržia ľahké poškriabanie, napríklad do kúpelní
  3. skupina - zaťaženia sú dlažby a obkladačky, ktoré sa zaťažujú priebežne, ale nie enormne - celý byt, chodby, haly, kuchyne
  4. skupina - patria sem materiály, ktoré sú určené na silné namáhanie a môžu sa využiť na dláždenie vstupných priestorov, garáží, schodísk a terás

Rozmery
Ak nemáme pri sebe odborníka pri kúpe materiálu, obkladu alebo dlažby, môžeme postupovať takto: z jedného alebo dvoch obalov si vyberieme 10 až 20 kusov obkladového materiálu, položíme ich kus po kuse na rovný podklad (stôl) a oproti svetlu sa pozeráme, či nie sú vyduté alebo preliačené a či sú rovnako hrubé. 10 až 20 kusov z tej iste alebo inej vzorky postavíme na hranu (na kant) na rovnú plochu a podľa pravítka alebo inej rovnej plochy zisťujeme (oproti svetlu) ich rozmerovú stálosť. Veľké odchýlky môžu citeľne narúšať celkový obraz obloženej plochy obytného priestoru najmä vtedy, ak sme medzi jednotlivými kusmi ponechali úzke škáry. Pri kúpe obkladačiek a dlaždíc získavame informácie o technických parametroch v katalógoch výrobcu alebo na obale, kde musia byť jednotlivé kategórie zaťaženia jasne vyznačené. Na obaloch materiálov z dovozu sú triedy kvality vyznačené takto:

  • červenou farbou je na oblale vyznačená prvá trieda
  • modrou farbou je vyznačená druhá a tretia trieda

Domáce materiály sa bežne delia iba na 1. a 2. triedu. Na výrobky 1. triedy sa kladú tieto podmienky: nízky hĺbkový oder a mrazuvzdornosť.

Zásady pri kladení

Staršia metóda lepenia obkladu je do 15 až 20 mm hrubej vrstvy cementovej malty. Tento spôsob sa používa t.č. už iba na eliminovanie nerovnej podlahy alebo pri kladení l ; prírodného kameňa, pričom lepidlo sa nanáša na obklad.
Obkladanie do tenkej vrstvy lepidla robíme zvyčajne na rovný podklad hrebeňovou alebo ozubenou špachtľou, pričom lepidlo nanášame iba na podklad a ozubenie závisí od obkladačiek.
Tenkovrstvé lepidlá miešame presne podľa návodu uvedeného na obale najlepšie silnou elektrickou vŕtačkou a miešacou násadou pri nízkych otáčkach. Čas spracovania materiálu lepidla je ten, za ktorý musíme materiál použiť. Po uplynutí doby ho nezrieďujeme a musíme ho vyhodiť. Škárovanie je utesnenie povrchu zaplnením škár tekutou mäkkou škárovacou maltou. Nanášame ju gumovou stierkou a ihneď po zaplnení škár plochu umývame vlhkou (netečúcou) veľkou špongiou. Pri práci s modernými lepidlami používame rukavice.

Obkladačky
Rôznorodosť tvarov a farieb obkladačiek takmer nekladie hranice ich použitiu. Obľube sa tešia vzory nemeckej secesie s kvetnatou ornamentikou, alebo aj štýl tzv. Bauhausu, s využitím keramických obkladov stien a podláh ako stvárňovacieho prvku. Na miestach, kde sa obkladačky doteraz používali z praktických dôvodov, zdôrazňujeme dnes ich estetickú stránku.

Lepenie a škárovanie
V byte obkladáme steny, výstupky i výklenky. Miesta prestupov vodovodných a odpadových rúr presne vyznačíme a v obklade ich vytvoríme vyrezávačkami (nie kliešťami). Nemali by byť na okraji, ale skôr v strede plochy obkladu. Sprchu a vaňu musíme nainštalovať vodotesne. Ak sú rozmery miestnosti iné, než násobok rozmeru obkladu, musíme si dobre rozmyslieť, kde nalepíme necelý kus. Jednofarebné plochy by sme mali oživiť. Je dobré vyhotoviť si výkres (napr. v merítku 1:10), v ktorom si vykreslíme každú jednotlivú plochu. Pomôže nám to vypočítať množstvo obkladačiek a škárovacej hmoty, pripraviť si potrebné náradie, ktoré by sme nemali zháňať až vtedy, keď začneme robiť. Aby sa práca vydarila, zmeriame zvislosť každej plochy, každého rohu, aby šírka každej steny, v každej polohe bola rovnaká.

Na vrch stránky na vrch stránky