Viac ako 1106 projektov
Poradňa
Omietky

Omietky

Požiadavky na povrchové úpravy

Pre farbu fasády rodinného domu sa treba rozhodnúť už počas spracovania projektu. Je to úloha architekta, ktorý zladí farbu strechy, fasády, okien, drevených konštrukcií, ba dokonca aj plotu. To všetko musí harmonizovať aj s prírodou a regiónom, kde sa stavba nachádza. Ak farby v projekte neboli navrhnuté, ich vzájomné pôsobenie môže stavebník vyberať napríklad podľa vzorkovníka jednotlivých firiem. Materiály na fasády a steny, maľby a nátery na rôzne konštrukcie musia byt:

  • vodoodpudivé
  • paropriepustné
  • stálofarebné
  • pripravené na nanášanie
  • s bohatou paletou farieb a štruktúr

Omietkoviny a maltoviny

Omietku tvorí vrstva alebo viac vrstiev maltoviny, ktoré nanášame na vonkajšie a vnútorné múry, stropy alebo stĺpy. Plnia estetické a praktické požiadavky, ale okrem toho skvalitňujú aj vlastnosti konštrukčných prvkov. Omietky podstatne zvyšujú trvanlivosť muriva. Chránia ho pred mechanickým poškodením, dažďom, mrazom, slnečným žiarením a vetrom. Zabraňujú vzniku plesní, húb a machov a zlepšujeme nimi teplotechnické vlastnosti muriva. Do omietok používame rôzne farbivá a špeciálne prísady podľa ich požiadaviek na vodotesnosť alebo mrazuvzdornosť.

Hlavné typy omietok
Vnútorné omietky
Hlavné typy vnútorných omietok používané na stavbách rodinných domov:

  • Hrubá vápenná omietka je jednovrstvová hmota hrubá 10 až 15 mm. Jej povrch sa zatiera hladidlom. Používame ju najmä v podružných miestnostiach. Lepšiu priľnavosť dosiahneme, ak ju nanesieme na vyzretý cementový postrek, ktorý pred nanášaním jemne navlhčíme.
  • Hladkú vápennú omietku nanášame v jednej alebo v dvoch vrstvách hrubých spolu 15 až 20 mm. Prísadou do malty je jemný piesok a povrch zatierame hladidlom.
  • Štukovú omietku robíme dvojvrstvovú s 15 mm hrubou spodnou vrstvou. Vrchnú štukovú vrstvu naťahujeme na vyrovnané jadro v hrúbke 3 až 5 mm. Povrch omietky zatierame hladidlom. Používame ju na vnútorné povrchy obytných miestností.
  • Štuková omietka s prísadou sadry je veľmi jemná hmota. Do štukovej omietkoviny pridávame pomaly tuhnúcu sadru, čím po jej nanesení na stenu získame veľmi hladký povrch. Používame ju najmä v obytných miestnostiach.
  • Sadrová omietka je na pohľad najdokonalejšia. Je však prácna a v porovnaní s predchádzajúcimi omietkami aj drahšia. Používame ju hlavne v reprezentatívnych priestoroch.
  • Vápenno-cementová omietka je jednovrstvová hrubá 10 až 12 mm. Vytvárame ju v priestoroch so zvýšenou vlhkosťou a na miestach, kde je vystavená väčšiemu opotrebeniu.
  • Pálená cementová dvojvrstvová omietka je čiastočne vodotesná. Používame ju v práčovniach, kotolniach a umyvárňach.
  • Tenká stierková omietka je vhodná na hladký podklad. Nanášame ju v dvoch tenkých vrstvách.
  • Perlitová omietka má tepelnoizolačné vlastnosti, a preto je vhodná pri dodatočnom zatepľovaní muriva. Robíme ju až 30 mm hrubú. Ak ju nanášame aj zvonka, môžu ju nahradiť dodatočné zateplovacie systémy na báze polystyrénu alebo minerálnych vlákien.
  • Nástreky a nátery z plastov nanášame striekacími pištoľami v jednej alebo v dvoch vrstvách. Vyrábajú sa v rôznych farebných odtieňoch.
Na vrch stránky na vrch stránky

Typy vonkajších omietok
Vonkajšie omietky chránia a upravujú vonkajšiu plochu muriva. Na rodinných domoch sa používajú tieto základné typy:

  • Hrubá omietka z vápennej malty má mocnosť vrstvy asi 15 mm s veľkosťou zŕn do 7 mm. Do omietky pridané hydraulické vápno lepšie odoláva klimatickým podmienkam.
  • Štuková omietka z vápenno-cementovej malty je dvojvrstvová hmota. Jadrovú vrstvu o hrúbke 8 až 10 mm nanesieme na dobre pripravený podklad. Povrchovú vrstvu vytvárame v hrúbke 4 až 6 mm a dôkladne ju roztierame.
  • Cementová omietka je dvojvrstvová hrubá 15 až 20 mm. Obsah cementu v zmesi zvyšujeme pri väčších požiadavkách na vlhkosť, prípadne na nebezpečenstvo poškodenia.
  • Šľachtené omietky vápenno-cementové majú jadrovú vrstvu hrubú 15 mm a povrchová 7 až 10 mm. krycia vrstva je zmiešaná z pojiva a plniva (kameniva), prípadne z kamennej múčky, minerálnej farby a šupinkovitej sľudy. Povrchy vonkajších omietok môžu byť upravované rôznymi spôsobmi na hladké, škrabané, ryhované a pod. Najpoužívanejšie hmoty omietkovín a maltovín sú od výrobcov Baumit, Terranova, Sakret, Sto a iných.

Sadrové omietky a stierky

Stierky naj...
Sadra sa na stavbe rodinného domu osvedčuje vďaka prírodnému pôvodu a z hľadiska stavebno-biologického a ekologického. Je ekonomicky výhodná aj pri praktickom použití. Výrobky z nej aktívne dýchajú a dosahujú výrazné klimaregulačné vlastnosti. Stierky zo sadry nanášame priamo na tehlový, pórobetónový a betónový povrch (stena, strop). Podklad musí byť pevný, suchý, bez prachu a čistý. Savý podklad z tehál a pórobetónu penetrujeme náterom RiKombigrund. Na betónový panel a stenu použijeme penetračný náter Ri-Kombikontakt. Teplota podkladu a vzduchu musí byť pri nanášaní nad +5 °C. Suchú zmes vysypeme do vedra s čistou vodou a po nasiaknutí (3 až 5 minút) ručne alebo strojom ju rozmiešame nahladko. Zmiešavací pomer je 1,2 kg sadry na liter vody Zamiešame len toľko hmoty, koľko dokážeme spracovať v jednom cykle do 45 až 50 minút. Materiál Rimano 0-3 (balenie 2,5 až 5 kg) alebo 3-6 (25 kg) nanášame na hladký betónový povrch klasickým stierkovaním a dodatočným hladením. Ďalšie úpravy povrchu robíme až po dokonalom vyschnutí. Spotreba materiálu je asi 0,9 kg/m2. Rimano 6-30 (25 kg) použijeme na omietky nad 10 mm. Nanášame ho omietkárskou latou a do požadovanej roviny sťahujeme hladidlom. Spotreba materiálu je 8 kg/m2/1 cm hrúbky. Nanášaním jednej vrstvy dosiahneme plnoplošnú priľnavosť. Po určitom čase tuhnutia (podľa teploty v miestnosti asi 10 až 20 minút), povrch stiahneme (zrežeme) hladidlom z nehrdzavejúcej ocele a po jemnom navlhčení vyrovnáme penovým hladidlom. Zručný domáci majster za deň urobí asi 100 m2 omietky. Na strojné spracovanie sú vhodné materiály RIVIAT 150 G (sadrová gletovaná), 155 R/G sadrovo-vápenná gletovaná, 160 R (vápenno-sadrová štruktúrovaná) a SDP G (sadrová gletovaná tepelnoizolačná) omietka.
Sadrové omietky môžu byť nanášaný na akýkoľvek savý podklad. Hrubé škáry tehlového muriva je vhodné vopred vyplniť vápennou maltou.

Strojné spracovanie
Strojným spracovaním za deň sa výkon majstra zvyšuje o asi 50 %. Cena omietky 30 mm hrubej je asi 220 Sk, z čoho je cena materiálu asi 50 %. Omietky môžeme obkladať (napr. keramickými obkladmi) a výborne sa hodia aj ako podklad pre nanesenie farieb a tapiet.

Na vrch stránky na vrch stránky

Dobré rady

Povrch dreva pred náterom musí byt čistý, bez mastnôt a iných nečistôt, ktoré by bránili preniknutiu impregnačnej látky do štruktúry dreva. Drevo sa môže zamastiť napríklad pracovnými nástrojmi pri jeho spracúvaní. Pigmenty farby majú inú nasiakavosť na znečistenom povrchu, preto ho vždy prebrúsime. Poslednýkrát tak urobíme brúsnym papierom značky minimálne 150. Konštrukciu zhotovenú z viacerých druhov drevín najprv impregnujeme, napríklad 1x Xylamonom, ktorý zabezpečí ochranu proti škodcom a zjednotí aj savosť dreva. Farebnosť dreva bude jednoliata a bez fľakov. Na konečnú povrchovú úpravu použime tenkovrstvovú lazúru napríklad Xyfadecor, ktorú nanesieme dvakrát, Zvýrazníme ňou kresbu dreva. Po prvom i po druhom nátere konštrukciu prebrúsime jemným brúsnym papierom s čo najväčším počtom zŕn. Odstránime tak vztýčené jemné vlákna dreva, ktoré by mohli byt príčinou znehodnotenia povrchovej úpravy. Tretí náter bude uzatvárací.
Z množstva kvalitných náterov môžeme použiť výrobky Herbol, Revco, Novalis, Helios, Bori, ICI, Balakom, Chemolak, Renojava a iné. Na ochranu dreva, ocele alebo káblových rozvodov použime protipožiarne nátery, napríklad Flamizol, Flamgard, Pyrostop, Flamostop, Pyrotherm a pod.

Nátery

Na stavbách rodinných domov sa ako ich súčasti čoraz viac objavujú pekné drevené konštrukcie. Sú nimi dvere, okna, obklad fasády i pergoly. Ich výroba a montáž je náročná, často i drahá, a preto ich konečnej farebnej úprave venujme vždy dostatok pozornosti. Drevo ošetrené správnou lazúrou dokonale odoláva poveternostným zmenám. Moderné, vodou riediteľné lazúry dlhodobo odolávajú pôsobeniu slnka aj vody. Je často nepraktické používať transparentné laky, lebo minikrištáliky ich UV ochrany "vďaka" zhoršujúcemu sa stavu ovzdušia nedokážu vždy odrážať UV žiarenie. Filter zostarne často už v treťom roku po nanesení. Preto využívajme kvalitné lazúry, ktoré ponúkajú výrobcovia obvykle v 8 až 13 tónoch farebných odtieňov. Čím tmavší je odtieň, tým je vyšší stupeň UV ochrany. Na drevenú konštrukciu ošetrenú transparentným lakom dávame ďalší náter lazúry o 1 ° tmavší.

Na vrch stránky na vrch stránky