Viac ako 1106 projektov
Poradňa
Základy

Základy

Pred prvým výkopom

Pred začatím stavby si postavíme provizórne objekty zariadenia staveniska na ochranu pracovníkov pred nepriaznivým počasím, na skladovanie materiálu a náradia a WC. Provizórne (alebo už definitívne) oplotenie urobíme na ochranu materiálov, proti vstupu nepovolaných osôb a ak by sme chceli stavbu počas realizácie poistiť proti krádeži.

Informačná tabuľa, ktorá musí byť umiestnená na každom stavenisku

Názov stavby: Rodinný dom
Stavba povolená: Okresný úrad, odbor ŽP, Lučenec č. pov.: 2245/lPLBa, dňa 15. 3. 2002
Stavebník: Ing. Peter Skokňa a manž. Katarína
Termíny výstavby podľa stavebného povolenia: začatie jún 2002, ukončenie máj 2004
Stavebný dozor: Ing. Peter Brindza

Prípojky
Podľa pokynov energetických rozvodných závodov zriadime provizórnu (definitívnu) prípojku elektrickej energie (220 , 380 V) s uzamykateľnou skriňou elektromeru. Na stavenisku sa bez vody nezaobídeme. Ak ju budeme čerpať zo studne, je dobré zistiť si jej kvalitu najmä z hľadiska negatívneho vplyvu niektorých látok na stavebné materiály (napr. síra, železo, chlór). Na stavenisku musí byť umiestnená informačná tabuľa s údajmi predpísanými stavebným zákonom.

Vytýčenie stavby
Stavbu vytýčime kolíkmi podľa územného rozhodnutia, stavebného povolenia a projektu stavby. Umiestňujeme ich dostatočne ďaleko od budúceho výkopu, aby nebránili pri práci strojov a dopravných mechanizmov. Na pevné miesto (trvalý plot, roh inej budovy) zreteľne označíme výškový bod, od ktorého počas realizácie stavby určíme jeho výškové osadenie. Kóta 0,00 (zvyčajne je to výška podlahy prízemia) je stanovená na vytyčovacom výkrese stavby a je udaná ako absolútna výška, napr. nivelety komunikácie pred pozemkom. Povinnosťou stavebníka je pred začatím výkopových prác (zvyčajne len mimo staveniska) zabezpečiť vytýčenie existujúcich podzemných vedení (elektrické, telefónne, vody, kanalizácie a pod.). Počas stavby si všímame aj nadzemné vedenia (telefón, elektrické vedenia).

Zemné práce
Zemné práce začneme skrývkou ornice. Ak projektom nie je určené inak, ornicu snímeme do hĺbky asi 30 cm. Na pozemku ju uložíme na vhodnom mieste a od ostatnej zeminy oddelene. Neskôr ju budeme potrebovat na sadové úpravy. Zemné práce robíme najčastejšie strojmi. Ručne kopeme len úzke základové pásy, trasy prípojok v miestach, kde by mohlo dôjsť k porušeniu podzemných vedení stavebnými mechanizmami, a výkop na ležatú kanalizáciu. Na veľkom pozemku nechávame iba množstvo zeminy na spätné zásypy. Zeminu vyťaženú z výkopov ukladáme na vopred dohodnutú skládku. Po dosiahnutí úrovne základovej škáry prizveme projektanta statiky domu a dozor stavby. Statik porovná únosnosť základovej pôdy s predpokladom projektu. V prípade nepriaznivých základových podmienok (vysoká hladina podzemnej vody, navážky, bývalá skládka a pod.) statik môže prehodnotiť spôsob založenia stavby.

Na vrch stránky na vrch stránky

Základy

Základová doska a vaňa
Stavbu na málo únosnú základovú pôdu (ak hladina podzemnej vody nedosiahne úroveň podlahy suterénu) založíme na železobetónovej doske. Musí byť pod celou plochou stavby. Proti tlakovej vode sa bránime izolovanou základovou vaňou. Jej dno urobíme zo železobetónu (betón armovaný betonárskou oceľou). Steny môžu byť murované, z betónu alebo zo železobetónu. Cena betonárskej ocele je asi 14 až 15 Sk (bez DPH). Dodanú armatúru si vždy porovnáme s výkresom výstuže. Okrem dodacieho listu si ju prekontrolujeme porovnaním výstupkov na jeho povrchu. Je dobré použiť moderné, úsporné spôsoby armovania betónu.

Pilotové základy
Rodinný dom zakladáme na pilóty iba výnimočne, najmä ak po vykopaní stavebnej jamy zistíme, že únosnú základovú pôdu nie je možné dosiahnuť iným spôsobom zakladania. Sú to prípady stavieb na navážkach, na inundačnom území, ak by stavba sadala nerovnomerne a pod.

Kopanie výkopov
Stenu výkopu v nesúdržnej zemine (vhodná z hľadiska zakladania, napr. štrkopiesok) alebo ked je vyššia než 100 cm a do stavebnej jamy má vstúpiť človek, musíme pažiť. Spodnú časť výkopu v sypkej, nesúdržnej zemine rozšírime na každú stranu od líca základového pásu najmenej o 60 cm. Miesto steny musíme urobiť svah so sklonom asi 40 ° až 50°. Výkop náhodou vykopaný hlbšie zasypeme na potrebnú úroveň a zásyp po vrstvách postupne zhutníme tak, aby jeho únosnosť bola 0,25 MPa (pneumatický zhutňovač - žabica). Zhutňujeme za účasti odborníka.

Zakladanie základov
Výkop na základový pás ihneď zalievame betónom. Na jeho dno rovnomerne uložíme asi 150 cm štrkopiesku. Aby cementové mlieko do štrku nezatieklo, kladieme naň obyčajnú polyetylénovú fóliu. Základový pás pod suterénne murivo (ak má byť suterén izolovaný) rozšírime 0 150 mm. Na rozšírenú časť vymurujeme ochrannú primurovku hydroizolácie. Vonkajší líc základového pásu prízemného rodinného domu lícuje s obvodovým múrom. Základové pásy zalievame zvyčajne z betónu B 15. V základoch pred betonážou nesmieme zabudnúť na vynechanie prestupov na ležaté rozvody kanalizácie, vody, plynu a pod.

Poznámky základom stavby:

  • Pred začatím betónovania základov je nutné vyznačiť miesta a vynechať otvory pre prechod kanalizačného potrubia cez základovú konštrukciu.
  • Pri zistení hladiny spodnej vody v základovej škáre je potrebné urobiť hydrogeologický prieskum a prehodnotiť spôsob zakladania.
  • Po ukončení výkopových prác je potrebné posúdiť únosnosť základovej pôdy (0,25 MPa). Pri nevhodných základových pomeroch je potrebné posúdiť základy a nadimenzovat ich na konkrétne základové pomery.
  • Základy, ktoré nesiahajú do nezamŕzajúcej hĺbky je nutné podsypať štrkopieskom až na túto hĺbku.
  • Spätné zásypy zhutniť na 0,25 MPa.
  • Potrebné množstvo betónu B 15: 58 m
Na vrch stránky na vrch stránky

Izolácie

Asfaltové pásy
Dobre izolovať suterén je jedným z krokov stavby, ktorej venujeme zvýšenú pozornosť. Základ konštrukcie nad úrovňou terénu izolujeme len voľne položenými asfaltovými pásmi. Navzájom ich spojíme po natavení ich okrajov prítlačným valčekom. Šírka asfaltových pásov je zvyčajne 1 000 mm a pri lepení ich kladieme s presahom 100 mm. Základovú vaňu proti tlakovej vode izolujeme z asfaltových pásov v dvoch až troch vrstvách (podfa druhu a kvality materiálu). Vychádzame z projektu stavby, ale o skladbe vrstiev sa môžeme poradiť aj s výrobcom materiálu. Podklad pod asfaltový pás musí byť hladký, bez výstupkov a ostrých hrán. V rohu vodorovnej plochy a steny, resp. dvoch stien urobíme nábehy a fabióny. Celú izolovanú plochu penetrujeme asfaltovým náterom. Začíname vodorovnou plochou.

Izolácie z plastov
Izoláciu z plastu (PVC, HD PE) na vodorovnú plochu kladieme voľne, zvyčajne bez kotvenia k podkladu. Kotvíme ich k zvislým plochám. Podklad, na ktorý izoláciu kladieme, musí byť hladký. Nábehy ani fabióny v rohoch nerobíme. Pásy fóliovej izolácie zlepíme nahriatím ich okrajov (asi 4 cm) teplovzdušnou pištoľou. Z oboch strán izoláciu chránime geotextíliou s hmotnosťou 200 gr/m2. Okraje ochrannej geotextílie spájame tiež teplovzdušnou pištoľou.

Rady
Dokončenú izoláciu chránime pred poškodením (aj náhodným). Časté sú ich prierazy pri debnení alebo armovaní. Pri izolačných prácach vždy dodržujme technológiu predpísanú výrobcom materiálov. Nezabúdajme, že stavbu založenú na nepriepustnej zemine (napríklad íl) okrem izolácie chránime aj drenážou. Trasu drenáže zo štrku alebo z perforovanej plastovej ohybnej hadice vedieme s odtokom od domu do drenážneho kužeľa (jama zasypaná hrubozrnným štrkom). Štrkový drén vytvoríme postupným ukladaním štrku rôznych frakcií do ryhy s prierezom asi 50 x 50 cm. Na dno ukladáme najhrubšie zrná a potom jemnejšie frakcie. Poslednú vrstvu zakryjeme geotextíliou a zeminou. Ak projekt neobsahuje údaj o radónovom žiarení na stavenisku, stavebmlc sa ešte pred výkopovými prácami poradí s odborníkom na okresnom úrade, odbore životného prostredia.

Suterénne murivo
Suterénne murivo robíme najčastejšie z betónu. Postupujeme dvoma spôsobmi: Na tlakovú izoláciu nanesieme ochrannú betónovú vrstvu, tzv. hrubú podlahu. Do nej kladieme projektom predpísanú armatúru, zvyčajne oceľovú sieťovinu. Obojstranné debnenie stien urobíme zo systémového debnenia (napr. DOKA, PERI, IS NOE a pod.), armujeme a zalejeme betónom podfa kvality určenej projektom. Po odstránení debnenia nalepíme na povrch betónového múru izoláciu. Pre tento postup sa rozhodneme, ak máme dostatok miesta na vyhotovenie vonkajšej hydroizolácie a ochrannej prímurovky. Ak nemáme dostatok miesta, urobíme najprv ochrannú primurovku, na ňu natavíme (kotvíme do nej) izoláciu, urobíme armatúru, jednostranné debnenie a zalejeme ho betónom. Oddebnenie robíme výlučne podľa pokynov stavebného dozoru. Tieto postupy použijeme aj pri murovaní nosnej konštrukcie z tehál. Cena betónovej zmesi B 15 bez dopravy je asi 1 200 Sk/m3. Cena obojstranného debnenia je asi 300 Sk/m2. Iný spôsob je vaňu urobit z vodostavebného betónu. Jeho difúzny odpor zabráni prieniku vody do suterénu. Cena materiálu je bez dopravy od 1 900 do 2 500 Sk.

Ochranná primurovka
Ochrannú primurovku najčastejšie robíme z tehál (betónové, pálené). Vhodné sú aj ploché materiály, napr. plasty s výstupkami (Onduline) a cementopieskové platne (Cetris).

Ako izolovať

Napätie, ktoré vzniká v stavebnej konštrukcii a ktoré sa prenáša hydroizoláciou, môže byť príčinou mechanického poškodenia hydroizolácie. Počet a kombinácia vrstiev izolácií z asfaltových pásov musia byť navrhnuté podľa mechanického a hydrofyzikálneho zaťaženia tlakovej vody na stavbu.
Kategória I
Tlaková voda v okolí stavby vytvára spojitú hladinu a pôsobí na izoláciu všetkými smermi.
Kategória II
Voda steká po povrchu a nevytvára merateľný tlak a je vylúčené zadržanie vody vedľa hydroizolácie.
Kategória III
Voda viazaná v kapilárach zeminy nevytvára spojitú vodnú hladinu a šíri sa len kapilárami.

Na vrch stránky na vrch stránky