Viac ako 1106 projektov
Poradňa
Zdravotechnika

Zdravotechnika

Čistá voda a kanalizácia v rodinnom dome

Zásobovanie domu vodou

Na spôsob zásobovania objektu vodou myslíme už pri výbere pozemku. Preverujeme si, či v blízkosti pozemku vedie verejný vodovod, alebo či budeme objekt zásobovať vodou z vlastného zdroja. V prípade možnosti napojenia objektu na verejný vodovod je potrebné vybudovať vodovodnú prípojku.

Meranie spotreby vody
Na meranie spotreby vody v dome sa používajú vodomery. Inštalujú sa na vodovodnej prípojke ako súčasť vodomernej armatúry. Vodomernú zostavu umiestňujeme na pozemku nehnuteľnosti vo vodomernej šachte alebo výnimočne na vhodnom mieste v dome. Má byť umiestnená mimo dopravných pásov a chránená pred vnikaním vody, plynu a nečistôt. Nesmie sa odvodniť do kanalizácie, ani ňou viesť iné potrubia, káble a pod. Je zakázané umiestniť ju do garáže. Vodomerná komora je súčasťou vnútorného vodovodu. Umiestnenie zostavy a veľkosť vodomeru určuje dodávateľ vody (zvyčajne príslušný závod vodární a kanalizácií) po dohode so stavebníkom. Vzdialenosť šachty od hranice nehnuteľnosti (uličnej čiary) býva 1 až 2 metre. Prípojka a armatúry na vodomer sú majetkom dodávateľa vody. Rozmery vodomernej šachty musia byť také, aby vodomer bol ľahko a bezpečne prístupný pri odčítaní a montáži. Najmenšie vnútorné rozmery šachty majú mať rozmer 900 x 1200mm. Šachta môže mať aj kruhový prierez s minimálnym priemerom 1200 mm. Najmenší rozmer vstupného poklopu musí byť 600 x 600 mm. Mal by byť vodotesný a pod ním by mal byť druhý, tepelnoizolačný poklop (napr. drevený). Dno vodomernej šachty väčšinou odvodňujeme trativodom. V lokalitách s vysokou hladinou podzemnej vody zriadime na dne šachty záchytnú jamu na odčerpávanie vody v prípade havárie alebo opravy.

Vodovodná prípojka
Vodovodná prípojka ako súčasť vodovodnej siete privádza vodu z uličného vodovodného potrubia k rodinnému domu a končí za vodomerom pred hlavným uzáverom vnútorného vodovodu. Každý rodinný dom má mať samostatnú vodovodnú prípojku. Vedieme ju priamočiaro so spádom najmenej 0,3 % k uličnému vodovodnému potrubiu. Prípojku kryjeme 120-cm až 160-cm vrstvou zeminy. Musíme vždy dodržať najmenšiu dovolenú vzdialenosť prípojky od súbežných podzemných vedení. Územie nad prípojkou musí byť prístupné a trvalo nezastavané (prípad opráv). Prípojku nevedieme pod podlahami suterénnych alebo nepodpivničených miestností.

Vlastný zdroj vody

Ak nemôžeme objekt napojiť na verejný vodovod, musíme pitnú vodu získať z vlastnej studne. Jej predpokladanú výdatnosť a kvalitu môžeme konzultovať vopred s geológom. Akosť pitnej vody podľa STN 75 711 musí byť taká, aby ju ľudia mohli používať bez nebezpečenstva ohrozenia zdravia. Má byť priehľadná, bezfarebná, bez zápachu, má mať príjemnú chuť, teplotu od 8 do 12 °C, tvrdosť 8 až 12 °N, nesmie obsahovať chemické látky, ktoré ohrozujú ľudský organizmus a musí byť bez choroboplodných zárodkov. Priemerná denná spotreba vody je asi 280l/osobu/deň.

Na vrch stránky na vrch stránky

Studňa
Každá studňa, bez ohľadu na jej umiestnenie (napr. v suteréne rodinného domu, v záhrade, pri chate), druh použitia a množstvo odoberanej vody, je v zmysle zák. č. 138/1973 Zb. o vodách vodohospodárskym dielom. Na jej zriadenie treba stavebné povolenie od príslušného vodohospodárskeho orgánu. Na pozemku ju umiestňujeme až na základe dôkladnej prehliadky staveniska a jeho okolia. Vyhýbame sa miestam v blízkosti žúmp a iných zdrojov možného znečistenia. Do prieskumu patrí aj prehliadka studní susedov a konzultácie s nimi. Overíme si pritom výdatnosť studne na pitné a úžitkové účely. Preveríme aj dostupnosť technického zariadenia na zriadenie studne. Šachtové studne hĺbime ručne alebo strojom, zvyčajne len do hĺbky najviac 20 m. Vŕtané sa hĺbia vrtnými súpravami vtedy, ak je spodná voda hlbšie ako 20 m. Ich vnútorný priemer je 150 až 180 mm. Pre nebezpečenstvo znečisťovania vody v studni, možnosti sadania objektu v dôsledku stáleho čerpania vody, studňu nezriaďujeme nikdy vnútri objektu. Na ochranu studne je nevyhnutné dodržať ochranné vzdialenosti od zdrojov možného znečistenia.

Domová vodáreň
Na dopravu vody zo studne do objektu zriaďujeme domovú vodáreň (od 5 000 do 20 000 Sk). Umožňuje zásobovanie objektu pitnou alebo prevádzkovou vodou. Budujeme ju v miestach, kde nie je zavedený vonkajší vodovod. Tvorí ju domová studňa, čerpadlo, zásobná nádrž otvorená alebo tlaková s príslušenstvom. Samočinná vodáreň je zariadenie s tlakovou nádržou do objemu 200 l, s najvyšším pracovným pretlakom do 800 kPa a s denným odberom vody do 6m3.

Časti vodárne sú čerpací agregát (odstredivé, samonasávacie alebo ponorné čerpadlo a elektromotor), tlaková nadrž stojatého, ležatého alebo guľového tvaru s príslušenstvom, nasávacie a výtlačné potrubie, ktoré netvorí príslušenstvo vodárne. Samočinné zapínanie a vypínanie elektromotora čerpadla riadi tlakový spínač. Ak nie je čerpadlo v činnosti, unikaniu vody z nádrže do čerpadla zabraňuje spätný ventil. Pri návrhu domovej vodárne zvyčajne nie sú potrebné zložité výpočty. Veľkú pozornosť treba venovať posúdeniu nasávacej strany čerpadla. Ak rozdiel výšok medzi najnižšou hladinou vody v studni a čerpadlom je 7 až 8 m, ako súčasť kompaktnej vodárne v objekte použijeme samonasávacie čerpadlo. Na čerpanie vody z hĺbky nad 8 m sa nezaobídeme bez inštalovania ponorného čerpadla, čo je investične náročnejšie. Ponorné čerpadlo použijeme pri priaznivej nasávacej výške vtedy, ak máme dlhé nasávacie potrubie. Domovú vodáreň s tlakovou nádržou umiestňujeme najčastejšie v suteréne, podľa možnosti najbližšie k studni. Mala by byť v suchom prostredí so stálou teplotou, chránená pred mrazom alebo zatopením. Prípustná hlučnosť vodárne by nemala presahovať 70 dB(A) a v susedných obytných miestnostiach max. 30 dB(A). Z úzkych vŕtaných studní s hladinou vody viac ako 8 m pod povrchom terénu alebo z kopaných studní s hladinou v hĺbke 20 m vodu čerpáme ponornými čerpadlami. Elektromotor spojený s nasávacím košom do jedného bloku umiestňujeme do studne pod hladinu vody. Najznámejšie sú typy Wilo a SIGMA. Ak sa domová vodáreň často zapína, kontrolujeme tesnosť spojov jednotlivých komponentov.

Príprava teplej vody

V rodinnom dome väčšinou používame tlakové zásobníkové, prípadne miestne prietokové ohrievače. Potrubie na rozvod teplej vody musí byť v porovnaní s rozvodmi studenej vody tlakovo aj teplotne odolnejšie. Cirkuláciu používame na zníženie straty vypúšťaním vychladnutej vody z potrubí po prevádzkovej prestávke. Zabezpečuje obeh teplej vody v potrubí tak, aby aj v najvzdialenejšom výtoku bola teplota vody v požadovanom rozmedzí. Bežne sa používa nútená cirkulácia. Zabezpečí ju čerpadlo so spínacími hodinami na spätnom potrubí, prípadne čerpadlo s termostatickým riadením chodu, keď sa čerpadlo spúšťa až po ochladení vody v potrubí. Vedenie teplej i cirkulačnej vody chránime tepelnou izoláciu. Je to dobrá investícia a straty tepla sú významné najmä pri dlhších potrubiach.

Vnútorný vodovod
Rozvody vody robíme podľa možnosti priame a čo najkratšie. Potrubie ukladáme pod podlahu len vtedy, ak je vedené v ochrannej konštrukcii s možnosťou kontroly (chránička, inštalačný kanál a pod.). Potrubie teplej vody umiestňujeme nad potrubie studenej vody (aby ju neohrievalo). Cirkulačné potrubie inštalujeme medzi potrubie studenej a teplej vody. Potrubia vedené v drážkach musia zostať po zakrytí voľné. Na vnútorný vodovod používame oceľové, medené a mosadzné rúry, z plastov (PE, PP, PB, PVC) a z nehrdzavejúcej ocele. Vplyvom tvrdosti vody často k zanášaniu a zmenšovaniu prierezu. Ak je voda tvrdá, volíme radšej plastové potrubie. Na vnútorný vodovod nesmieme použiť čierne oceľové rúry, s vnútorným asfaltovým povlakom a rúry z plastov, ktoré nevyhovujú požadovaným teplotám. Materiál vodovodnej prípojky do Ms 80 (Ms - menovitá svetlosť, vnútorná svetlosť) volíme z polyetylénu, PVC, oceľových rúrok pozinkovaných a asfaltojutované. Vylúčime kombináciu plastového a kovového závitu v spoji. Tepelná rozťažnosť oboch materiálov je rôzna a spoj sa postupne uvolní. Rôzne kovy kombinujeme tak, aby voda prúdila z menej ušľachtilého materiálu do ušľachtilejšieho, a nie naopak.

Skúška vnútorného vodovodu
Všetky vývody potrubí počas skúšky musia byť zazátkované. Po napustení rúr vodou a dosiahnutí prevádzkového pretlaku najmenej 1,5 MPa tlak po 2 hodinách nesmie klesnúť viac než o 0,02 MPa. Po osadení armatúr vnútorný vodovod napojíme na vodovodnú prípojku. Potrubie 3-krát prepláchneme vodou a pred posledným prepláchnutím ho 60 minút dezinfikujeme roztokom chlornanu sodného.

Na vrch stránky na vrch stránky

Vnútorná kanalizácia

Vnútorná kanalizácia odvádza odpadové vody zo zariaďovacích predmetov, vpustov, výtokov a technologických zariadení v dome a z priľahlých plôch objektu po kanalizačnú prípojku. Jednotnou sa odvádzajú všetky splaškové aj dažďové vody spoločným kanalizačným potrubím. Ak je delená, splaškové vody sa odvádzajú jedným potrubím do kanalizácie a dažďové vody druhým.

Každá kanalizačná sieť musí byť odvetraná. Vetracie potrubie zabezpečuje vetranie vnútornej a vonkajšej kanalizácie a umožňuje privádzať dostatočné množstvo vzduchu potrebné na odvádzanie splaškov. Za vetracie potrubie považujeme časť odpadového potrubia od napojenia najvrchnejšieho zariaďovacieho predmetu po vyústenie potrubia do atmosféry.

Vetracie potrubie musí byť vyvedené nad strechu objektu 0,3 m nad rovinu strechy (v podkroví by zapáchalo). Ukončujeme ho vetracou hlavicou. Najmenšia vodorovná vzdialenosť vyústenia potrubia od okien je tri metre. Na odpadnom potrubí má byť v najnižšom podlaží vo výške 1,1 m od podlahy osadená čistiaca tvarovka. Zariaďovacie predmety môžeme mať osadené aj v suteréne pod úrovňou verejnej kanalizácie. Odpadovú vodu do verejnej kanalizácie je nutné prečerpať čerpadlom (ponorné, vertikálne a horizontálne). Kompaktné prečerpávacie zariadenia sa vyrábajú pre čisté odpadové vody aj pre splašky, napr. Wilo Opti-Box, (asi 21.000,- Sk) a čerpadlá SFA (napr. SANIBROY, SANIVITE). Na jedno zariadenie je možné napojiť viac zariaďovacích predmetov. Ak nie je v blízkosti nehnuteľnosti vybudovaná verejná kanalizácia, musíme vybudovať žumpu, prípadne domovú čistiareň odpadových vôd.

Žumpa
Žumpy sú bezodtokové akumulačné nádrže na zhromažďovanie kvapalných odpadov. Nie sú to čistiarenské zariadenia a nemôžeme z nich odpadové vody vypúšťať do okolia. Žumpa sa musí umiestniť tak, aby čerpanie odpadovej vody fekálnymi vozidlami z nej bolo jednoduché a aby sa splnili podmienky o jej najmenšej vzdialenosti od domových studní. Najmenšia vzdialenosť žumpy, septiku, kanalizačných potrubí od studne je pri málo priepustnej pôde 10 m, pri priepustnej 30m. Žumpa musí byť vyhotovená ako vodotesný podzemný objekt s odvetraním plynov potrubím nad jeho strechu alebo osobitným vetracím potrubím s najmenšou svetlosťou 100 mm. Strop žumpy musí byť vzduchotesný, únosný a nerozoberateľný. Vstupné otvory musia byť zakryté liatinovým uzamykateľným poklopom.

Domová čistiareň odpadových vôd
Činnosť čistiarne spočíva v tom, že odpadová voda je po celý deň zhromažďovaná v čistiacej nádrži a čistená pôsobením aeróbnych baktérií. Po vyčistení a pri minimálnom prítoku (napr. v ranných hodinách) je vyčistená voda nasýtená kyslíkom a vypustená do blízkeho recipientu, prípadne do záchytnej nádrže, z ktorej sa použije napr. na polievanie záhrady. Kal je v dôsledku stabilizácie aeróbnym postupom bez zápachu. Ak užívateľ nemá kde kal využiť, môže ho celoročne uskladniť v izolovanej nádrži, ktorá sa stavia hneď za čistiarňou. Prebytočný kal z čistiarne sa raz ročne odsaje fekálnym vozidlom. Na vybudovanie prípojky najčastejšie používame kameninové potrubie a potrubie z plastu(PP, PVC, PE). Na vnútornú kanalizáciu použijeme potrubie z PVC, PE-HD, PPB, ABS, liatiny a kameninové. Potrubie zabudované do stavby musíme použiť certifikované. Pretože je veľmi náročné zostaviť dobre fungujúcu kanalizáciu z komponentov od rôznych výrobcov, životnosť kanalizácie môžeme predĺžiť použitím certifikovaných systémov.

Odvádzanie odpadových vôd
Na vybudovanú verejnú kanalizáciu alebo žumpu pripájame vnútornú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou. Tá je súčasťou verejnej kanalizácie. Najmenšia svetlosť prípojky je 150 mm. Robíme ju čo najkratšiu a v jednotnom sklone. Územie nad kanalizačnou prípojkou v šírke 0,75 m od jej osi na obe strany nesmie byť zastavané ani vysadené stromami. Na kanalizačnú prípojku robíme vstupnú šachtu kruhového prierezu (priemer najmenej 100 cm). Umožňuje kontrolu potrubia a jeho čistenie. Zriaďujeme ju v miestach, kde sa mení smer, sklon a profil potrubia a v revíznej šachte pred objektom na odoberanie vzoriek odpadovej vody.

Skúška vnútornej kanalizácie
Potrubie počas skúšky vodotesnosti naplníme vodou. Tlak (najmenej 3 kPa a najviac 50 kPa) po jednej hodine nesmie na 10 m2 vnútornej plochy potrubia klesnúť o 0,5 1/h. Potrubie sa po osadení zariaďovacích predmetov a napustení zápachových uzávierok skúša aj na plynotesnosť. Odpadové potrubie sa napustí cez najnižšie položenú tvarovku skúšobným plynom na pretlak 0,4 kPa (vetracie potrubie musí byt utesnené). Skúška je úspešná, ak v celom objekte po polhodine nie je cítiť ani vidieť skúšobný plyn.

Na vrch stránky na vrch stránky